Dramatický vývoj na finančných trhoch,spôsobený nepochopiteľnou hrou amerických štátnych inštitúcií (Fannie Mae,Freddie Mac a v konečnom dôsledku i FED) na bezrizikový výnos pokračuje.Bankroty či odpredaje bánk neberú konca a všetko vyzerá tak,že sa máme na čo tešiť.Posledným prípadom,potvrdzujúcim vážnosť situácie je i 2.najväčšia americká banka Citigroup,od ktorej vláda odkúpila ďaľšie toxické hypotéky (a ich deriváty) v celkovej hodnote 20 miliárd dolárov.Bude to stačiť?Neviem.Skôr sa domnievam,že nebude,že budú potrebné ďaľšie finančné injekcie,ktoré v konečnom dôsledku zaplatia daňoví poplatníci- niektorí hneď dvakrát.Prvý krát formou povinnej daňovej platby,ktorej časť vláda pošle priamo do banky a druhý krát prostredníctvom zvýšených poplatkov.Najhoršie na celej veci je skutočnosť,že žiadne „záchranné plány“ typu dodatočných štátnych prostriedkov situáciu nezlepšia.Práve naopak.Utvrdia málo zodpovedné banky a narýchlo vytvárané investičné fondy v presvedčení,že riskovať sa oplatí,že žiadny hazard nie je dosť vysoký a že vždy sa nájde niekto,kto prípadné straty zaplatí.To je predstava nielen scestná ale i veľmi nebezpečná.
Prečo scestná a prečo nebezpečná?Predovšetkým preto,lebo podkopáva základné princípy fungovania finančného trhu.Ekonomická prosperita a ekonomický rast je jednoducho nemožný bez zdravého trhu financií.Z pohľadu systému zdravotníckych služieb to znamená,že objem prostriedkov,pravidelne prichádzajúcich do systému je tým vyšší,čím výkonnejšia je ekonomika,čím rýchlejší je jej ekonomický rast a opačne.Platí to obzvlásť v prostredí verejného zdravotného poistenia,v ktorom je výška poistnej platby proporciálne viazaná k výške mzdy.Pokiaľ sú mzdy nízke,je nízky i výber poistného a následne potom i úhrady zdravotných poisťovní jednotlivým poskytovateľom.Aký význam majú nízke úhrady zdravotných poisťovní pre samotných poskytovateľov nie je,myslím potrebné zvlášť zdôrazňovať.
Ak sa teda vrátim k otázke krízy finančných trhov a k „záchranným plánom“,ktoré ju majú vyriešiť,je mimo akúkoľvek pochybnosť,že ide o liečbu úplne chybnú.Napumpovať jednorázovo do postihnutých bánk hromadu peňazí je niečo také,ako podať ťažko chorému pacientovi s bolesťami analgetikum.Problém na čas zmierni,no nevyrieši,v niektorých prípadoch dokonca očividne zhorší.
Čo nás teda čaká?V prípade,ak nedôjde k prirodzenej „očiste“ na finančnom trhu,v ktorom neúspešné banky zbankrotujú (alebo ich niekto kúpi) a úspešné (opatrnejšie) sa zotavia,príde ekonomická recesia a spolu s ňou-pre zdravotníctvo znížený objem finančných prostriedkov.Pre štát,pre zdravotné poisťovne,pre poskytovateľov.Pacient,ktorý zdravotnú starostlivosť neplatí priamo a preto ju nadužíva môže pocítiť tento pokles nepriamo na dlhších čakacích dobách u lekára či zvýšených príplatkoch za lieky a zdravotnícke pomôcky.Uvidíme.
MUDr.Ján Popovič
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára